Na začiatku bola stará, čiernobiela fotografia skupinky dedinčanov a pred nimi hromada ľudských kostí. Čo však znamenala? Po knihách Susedia a Strach sa poľský historik a sociológ Jan Tomasz Gross v spolupráci s Irenou Grudzińskou-Gross znova vracia k zdanlivo zabudnutej a roky vytesňovanej otázke poľsko-židovských vzťahov počas druhej svetovej vojny i krátko po nej - zaoberá sa prejímaním zúfalú situáciu Židov na poľských dedinách, konfrontuje ich osudy s ľudskou chamtivosťou a hlboko zakoreneným antisemitizmom a tiež sa zamýšľa oi nad postojmi katolíckej cirkvi k tejto otázke. Hoci sa tieto udalosti netýkajú celej spoločnosti, kniha úspešne nabúrava mýtus Poliakov ako masových záchrancov Židov. Tých bolo v Poľsku určite veľa, avšak o tejto, odvrátenej tvári holokaustu sa dlhé roky mlčalo. Kniha preto rozčerila v Poľsku stojaté vody a rozdelila spoločnosť. Mnohí odporcovia autorom vytýkajú neprofesionálny prístup a vyberanie tých svedectiev, ktoré potvrdzujú už vopred načrtnutú tézu. Aj keď však odhliadneme od skutočnosti, že autor pracoval hlavne so spomienkami a svedectvami, prináša čítanie knihy výrazné intelektuálne aj etické zážitky.

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.
Vydanie knihy podporil Poľský knižný inštitút.