Výbor z esejistickej a teoretickej tvorby francúzskeho autora Bertranda Schmitta (1967) zahŕňa texty, ktoré boli publikované v českých prekladoch časopisecky alebo ako doslovy a texty do katalógov a zborníkov. Tento absolvent parížskej Sorbonny vnáša do súčasného českého umelovedného prostredia prvky či hľadiská, ktoré sú v istom smere a stupni vo Francúzsku stále aktualizované, najmä pokiaľ ide o interpretačný vhľad do podstaty a štruktúry imaginatívnej tvorby ako takej: nepracuje v duchu dominantnej postmodernej dikcie a rétorickej sklady - preferuje a rozvíja najmä kontexty ľavicového diskurzu, ako ich založili G. Bataille, G. Debord alebo J. Baudrillard atď. -, sleduje línie imaginatívneho myslenia a jeho sebareflexie vzťahujúce sa nielen na tradíciu francúzskeho surrealizmu (najmä kritická exegézia a revalorizácia Bretonových teoretických konceptualizácií), ale je pre neho prinajmenšom rovnako významné analyzovať hľadiská historicky paralelné a odlišné. Napríklad nie bežne rutinné interpretačné úsilie vzťahujúce sa k odkazu autorov združeným v skupine Le Grand Jeu, špeciálne potom k Jozefovi Šímovi. Pri všetkej nespochybniteľnej erudícii, s ktorou komentuje, interpretuje a reinterpretuje umelecké diela či názorové stanoviská minulé (Breton, Bataille, Artaud, Daumal, Toyen atď.) alebo úplne súčasné (Eva a Jan Švankmajerovi ai) stojí za zmienku, že B. Schmitt značne narúša stereotypnú predstavu francúzskeho intelektuála, ktorý v postmodernej sebastrednosti autonómnej ríše slov a jazyka "zamieňa sémantiku za syntax" s neblahými následkami hraničnej deštrukcie zmyslu. A pretože tento autor je zároveň významným básnikom, jeho analytický jazyk je kontaminovaný atakami imaginácie, umožňujúcimi mu empatický vhľad do sveta súrodých autorských individualít.