Je všeobecne známe, že starý otec Václava Havla Vácslav Havel (1861-1921) bol podnikateľom v stavebníctve a podporovateľom českej kultúry. Je však takmer nevedno, že ku sklonku života postúpil o krok bližšie k úlohe tvorcu: Stal sa sám autorom knihy, pojednávajúci veľmi svojráznym spôsobom témy na pomedzí náboženstva, vedy a filozofie. Až doteraz však zostala táto autorsko-mysliteľská extenzia jeho osobnosti utajená. Dielo totiž vydal pod pseudonymom.
Vácslav Havel bol na jednej strane podporovateľom českej teozofie - Česká spoločnosť teozofická získala svoje sídlo v novo postavenej Lucerne -, a na druhej strane pestovateľom praktického špiritizmu. Ku špiritizmu sa priamo viaže ona jeho jediná autorská kniha - Kniha Života, ktorú vydal roku 1920 pod hlavičkou Českej spoločnosti teozofickej (v novo založenej edícii Prejavy neznáma) a pod pseudonymom Atom.
Ako celé toto „duchovedné“, to je okultno-spiritistické zaujatie Vácslava Havla a jeho okolia hodnotiť? Spiritistická prax s popísanými stolčekmi a hovoriacimi médiami bola by sama o sebe ľahkým terčom posmechu. Avšak to, čo je podstatné, nie sú konkrétne dobové praktiky komunikácie s duchovným svetom, ale sama vôľa s ním komunikovať, sama túžba prekročiť hranice materializmu a pozitivizmu smerom k "akejmusi" duchovnu - a prekročiť ich za pomoci metód a prostriedkov, ktoré sa vtedy zdali byť "alternatívne" vedeckými. Knihu Života, ktorú "prežil a podal" Vácslav Havel, je možné bagatelizovať ako dobovo poplatnú bizarériu - alebo ju naopak vziať vážne, ako prvý text, písaný príslušníkom rodu Havlov a vyjadrujúci súhrn autorových filozoficko-náboženských názorov.