Pojem stíhacie eso sa zrodil už počas prvej svetovej vojny a bol ním označovaný letec, ktorý vo vzdušnom boji dokázal zostreliť najmenej päť nepriateľských lietadiel. Išlo síce o neoficiálny, zato však veľmi cenený titul a snáď každý stíhací pilot sa túžil ním stať. Od množstva zostrelov sa totiž odvíjalo aj udeľovanie vyznamenaní, povýšení, rešpekt spolubojovníkov a mnohokrát aj finančná odmena. Za Druhej svetovej vojny sa toto označenie hojne používalo a kult stíhacích es pestovali prakticky všetky štáty, zúčastňujúce sa tohto konfliktu. Pri každej jednotke práve títo muži rozhodovali o úspechu či neúspechu bojových akcií a táto pomerne malá skupina pilotov dosiahla väčšinu zostrelov, ktorých ich jednotka získala. Veľké esá sa tiež často stávali veliteľmi jednotiek a mnoho z nich dosiahlo vysoké hodnosti. Všetci sa samozrejme snažili zostreliť čo najviac nepriateľov a stať sa tým najlepším. Osudy siedmich mužov, popísané v tejto knihe sú často dosť rozdielne. Bojovali totiž v rôznych fázach svetového konfliktu, na rôznych lietadlách a na rôznych frontoch druhej svetovej vojny. Niektorí sa dožili jej konca, iní boj so smrťou prehrali a zahynuli za riadením svojej stíhačky.