Karel Hiršl, popravený člen odbojovej skupiny Predvoj, viedol za okupácie korešpondenciu s priateľmi totálne nasadenými v ríši: Karlom Bertelmannom, Jozefom Vyskočilom a Vladimírom Kirchnerom. Korešpondencia odráža každodenné problémy protektorátneho života i nádeje súvisiace s prebiehajúcimi bojmi na východnom fronte. Vážne duchovné hľadanie sa tu mieša s mladickou iróniou a starosťou o totálne nasadených priateľov. Celok listov konkrétne a zblízka mapuje duchovnú krízu, v ktorej sa generácia dospievajúcich detí masarykovskej republiky ocitla po Mníchove, a jej zápas o novú životnú a spoločenskú orientáciu. Pre Hiršla, aktívneho a ozajstného evanjelika, sa postupne stávajú východiskom socialistické ideály a (čo zostáva nevyslovené) aktívna odbojová činnosť.