Nová zbierka mladého autora rozrušuje stereotypy súčasnej poézie. Už názov zbierky zachytáva protiklad. Ak hrdinstvo nazveme „obvyklým“, zaraďujeme ho do času, zbavujeme ho kúzla, navyše z neho robíme niečo rutinné. Ale nemali by sme byť „hrdinu“ celkom samozrejme? Je to len iné vyjadrenie protikladu romantiky a realizmu. Humorný tón ženie jeho hru (situácia a príbehy) dopredu, ale čo sa ľahko hovorí, môže byť aj celkom vážne, hranica medzi veselosťou a šialenou „vážnosťou“ je nejasná. Odľahčené pasáže kontrastujú s presýtenými, pátos susedí s iróniou. Zároveň tento svoj prístup neponúka ako jedinú možnosť tvorby a rozumenia. Znovu a znovu usadzuje svoj štýl, zahusťuje svoju výpoveď, zintenzívňuje prácu s obrazom, ako by sa bál toľko zradnej jednoduchosti a rozmáchlosti lyrického písania. Je to svojrázna, svojho druhu „quijotovská“ reakcia na neduhy súčasnej poézie. Kniha získala nomináciu na cenu Magnesia Litera 2017 v kategórii poézie.