Román sa odohráva vo východonemeckom Erfurte, kde sa usadila komunita sudetských Nemcov zo západočeského Touškova. Rozpráva tragikomický životný príbeh mladého matematika s počtárskou mániou Eduarda, jeho lásky Anny a najlepšieho kamaráta z detstva Paula. Pre dej je celkom príznačný rok 1969. V Československu vstupuje do platnosti nová ústava upravujúca postavenie národností, čo u hrdinov románu vzbudí novú vlnu politických nádejí. Súčasne sa príbehom prelínajú animozity života v komunistickej diktatúre nemeckého strihu: stretneme sa s udavačmi Stasi, necitlivými urbanistickými riešeniami, cenzúrou, ale aj predstaviteľmi východonemeckého protestsongu. Tragický obrat v osudoch hrdinov predstavuje demonštrácia sudetonemeckých radikálov v deň osláv hokejového víťazstva nad Sovietskym zväzom v marci roku 1969 na Václavskom námestí. Druhá dejová línia, Eduardove spomienky, je zasadená do vojnového Touškova. Príbeh s ľahkým kriminalistickým nádychom, tragikomickým reťazením náhod a obyčajne neobyčajnými postavami je príťažlivý aj rozprávačskou a jazykovou rafinovanosťou autorky. Českému čitateľovi prináša aj neobvyklú reflexiu historických udalostí vojnových a povojnových rokov na území dnešnej Českej republiky i politickej situácie šesťdesiatych rokov a pražskej jari. Úplne novo aj v kontexte nemeckej literatúry tematizuje špecifickú situáciu sudetských Nemcov v NDR.