Peter Demetz zachytáva pozoruhodný svet kinematografie ako nástroja o obete propagandy v rukách diktátorov. Približuje filmy, ktoré videli a do ktorých podoby nezriedka zasahovali, režisérov, hercov a predovšetkým herečky, ktoré zbožňovali.
Film Viva Villa! patril k Hitlerovým najobľúbenejším: v jeho hlavnej postave, mexickom ľudovom tribúnovi Pancho Villovi, poznával sám seba. Joseph Goebbels však tento film považoval za príliš nebezpečný, aby ho pustil do bežnej distribúcie. Goebbels diktoval v nacistickom Nemecku nielen výber programu kín; ako autor a dramaturg sa na utváraní filmov v stále väčšej miere aj sám podieľal. Tiež Stalin, ktorý si význam filmu uvedomil neskoro, sa bezprostredne miešal do filmových produkcií. Výrobu filmov reguloval dokonca aj Lenin, ktorého záujem pútali predovšetkým priemyselne a politicky zamerané náučné filmy (napríklad o hydraulickej ťažbe rašeliny). Avšak propagačný potenciál kina rozpoznal a využil ako prvý Mussolini. Zoštátnil všetok filmový priemysel a zriadením Cinecittá sa pokúsil vybudovať akýsi fašistický Hollywood.