Kniha Efemeria predstavuje výber z viac ako tridsaťročnej tvorby fotografa Jaroslava Pulicara (*1954). Jeho snímky hovoria univerzálnym jazykom a ich tvorca musí zaujímať všetko. Nie snáď v zmysle encyklopedickom či umeleckých žánrov, ale v zmysle ľudskom. Čím širšia je táto škála, tým bližšie je skutočnému životu. Zachytiť potom s akupunktúrnou presnosťou náboj a emóciu danej situácie v jednom snímke je kus onoho umenia vidieť a rozprestrieť emócie do veľkej šírky je kus onoho umenia žiť. Ľahostajné, že nie všetkým fotografiám hneď na prvýkrát rozumieme, máme aspoň čo spoznávať a rozširovať tým svoju citlivosť. Umenie má totiž predovšetkým znepokojovať a vytvárať ľuďom priestor, čo je vlastne presne to, čo nemá naša pohodlná a racionálna spoločnosť rada. Je to autoimunitná reakcia zistenia, že limitom (takmer) všetkého sme predovšetkým my sami. Aj preto je potrebné ctiť autorov typu Jaroslava Pulicara, ktorí, bez nároku na zisk, či popularitu, a tak trochu v ústraní, donkichotsky vytvárajú tento priestor na usobratie a sebazdokonaľovanie. Jeho fotografie predchnuté elementárnou dôverou v človeka av to, že žiť sa dá hocijako, ale môže to byť plné a tým aj krásne.