Ešte pred storočím si boli vedci istí, že veci, ktorými dnes človek bežne disponuje, ako napríklad laser, televízia či atómová bomba, sú fyzikálne neuskutočniteľné. Kaku vo svojej knihe ukazuje, ako možno optiky a elektromagnetizmu využiť na simuláciu neviditeľnosti; ako zdokonalenie magnetickej rezonancie možno pomôže čítať ľudské myšlienky; ako využitie supravodičov, nanotechnológií a elektrického poľa napríklad človeku umožní vyslať za hranice zemskej atmosféry nie raketu, ale výťah, ako o tom písal AC Clarke. Podrobne preberá arzenál motívov typických pre žáner science-fiction a analyzuje ich prípadnú uskutočniteľnosť. Či je reč o lúčoch smrti, cestách časom či antigravitácii, nič z toho nezavrhuje, ale starostlivo rozoberá a zdanlivé nemožnosti delí do troch skupín: nemožnosti prvého poriadku, uskutočniteľné v dohľadnej budúcnosti; nemožnosti druhého poriadku, na ktorých uskutočnenie by bolo treba síl, aké naša civilizácia nemá k dispozícii; a nemožnosti tretieho poriadku, ktoré pravdepodobne kolidujú s fyzikálnymi zákonmi.