Kniha Ikariana je záznamom rovnomennej výstavy Ireny Krivánkovej v Musoleu Davida Černého. V knihe je vyobrazený cyklus obrazov Ikariana, pohľadové fotografie na výstavu, text Karla Srpa a ďalej rozhovor Karla Srpa s autorkou. Ikariana predstavuje uzavretý súbor na seba nadväzujúcich, tematicky prepojených posledných obrazov Ireny Krivánkovej, týkajúcej sa krajných okamihov ľudského života, poňatý ako dramatická, súvislá cesta, ktorá má svoj začiatok, vyvrcholenie a záver, počas ktorej znázornené ženské telo prechádza zlomovými skúsenosťami straty seba samého, vnútorného zrkadlenia, odpútania sa od pozemského života a opätovného znovuzrodenia a zmierenia. Je osobnou výpoveďou, v ktorej sa autorka stotožňuje s maľovanou postavou, prepožičiava jej vlastné rysy, a stáva sa tým hlavnou účastníčkou svojich obrazov. Ich hrdinka podstúpila skúsenosti odtelesnenia, prebiehajúce na pomedzí svetla a tmy ako odveký vnútorný zápas túžby po očistení.