Druhý diel učebnice kvantovej mechaniky stavia na všeobecných základoch kvantovej teórie vyložených v prvom dieli a je venovaný pokročilejším partiám kvantovej teórie, ktoré sú dôležité pri štúdiu atomárnych systémov. Približné riešenie stacionárnych úloh variačnými aj poruchovými postupmi je jednotne odvodené projekčnou technikou. Diskutovaný je význam poruchových metód pre neohraničené poruchy. Pre nestacionárnu Schrödingerovu rovnicu je poruchové riešenie od Zlatého pravidla dovedené cez Wignerovo-Weisskopfovo priblíženie k všeobecnej teórii stavov s exponenciálnym rozpadom. Ťažiskom knihy sú kapitoly venované atomárnym systémom ako problému mnohých častíc: dvojelektronové systémy (atóm He, molekula H2), Fanove rezonancie, Hartreeho-Fockova teória, elektrónová štruktúra atómov, základy kvantovej chémie. Pre rozľahlé systémy potom ee korelácia, jellium ako modelový systém, teória a prax funkcionálu hustoty, úvod do metód redukovaných matíc hustoty a Greenových funkcií. Záver knihy tvorí teória (elastického) rozptylu a obsiahly výklad semiklasického i kvantového popisu interakcie žiarenia s hmotou, od Kubovej formuly až po nerelativistický výpočet Lambovho rozštiepenia.
Text dopĺňajú početné príklady a analýza radu experimentálnych výsledkov vo svetle vykladanej teórie.