Čas medzi narodením a smrťou je súčasťou bytostnej eupnoe, zdravého okysličenia tela. Napĺňa živáčikovia ľudkovia magickou realitou prežívaného sna. Inšpiruje k tvorivému životu „tu a teraz“. Neurčitosť budúcnosti umožňuje stávať sa jej začiatkom. Rodíme sa so smädom po živote. "K základným motívom a určujúcim fenoménom tejto prózy patrí napríklad: Prebudenie z klinickej smrti. Zážitok zmeneného vedomia. Nevyliečiteľné ochorenie a cesta k spoločnému harakiri. Viera ako vzduch, bez ktorého človek nemôže žiť. Cesta časom v tajomnom vesmíre. Zásahy do ľudského genómu. Mementum mori ľudstva. Svet vtáčích migrantov. Možnosť existencie síl, ktoré napĺňajú zmysel žitia. sama o sebe jedinečným a teda aj nádejeplným a zmysluplným živým organizmom,“ pripomína v doslove literárny kritik doc. PhDr. Vladimír Novotný, Ph.D. Čítavá kniha na zamyslenie, ktorá poteší vnímavého čitateľa.