Kniha mapuje aktivity Nedivadla (1963-1990), ktoré patrilo k najpodstatnejším a najosobitejším scénam Československa po druhej svetovej vojne. Založil ich "otec českej ne/divadelnej alternatívy" Ivan Vyskočil (1929) potom, čo v Redute prevádzkoval s Jiřím Suchým legendárny text-appealy, a potom, čo spoluzaložil a viedol Divadlo Na zábradlí.
Nedivadlo sa profilovalo ako scéna, kde sa dôsledne rozvíjalo naratívne divadlo a kde ky´ženým modelom bolo divadlo v stave zrodu, divadlo vznikajúce z autentického stretnutia, divadlo ako spoločná dielňa a laboratórium a najmä divadlo ako otvorená dramatická hra (zjednodušene: improvizácia) . Ivan Vyskočil sa tak stal unikátnym slovenským predstaviteľom svetovej divadelnej alternatívy (druhá divadelná reforma), s tou výsadou, že v jeho chudobnom divadle prevažovala veselá chudoba, presnejšie ľudstvo a absurdita, nad cnou akéziou. Pravidelnými spolupracovníkmi Nedivadla boli Pavel Bošek, Leoš Suchařípa, Josef Podaný, Josef Škvorecký ad., neskôr Přemysl Rut, Vlasta Špicnerová, Barbora Hocková či Otakar Roubínek.

Kniha je hlavným a priamym zdrojom poznania Nedivadla. Obsahuje predovšetkým sedem hier Ivana Vyskočila: Posledný deň, Medzireči, Krstiny v Hřbbvích alebo Blbá hra, Prečo Karolína volala dru Baxovi? (Evokácia), HAPRDÁNS čiže HAmlet PRinc DÁNSKY v skratke, Cesta do Úbic (divadelná + rozhlasová verzia). A ďalej štúdie, recenzie, rozhovory, polemiky, spomienky, bibliografiu, summary. Prvé vydanie (1996) pripravil Přemysl Rut, druhé doplnil Michal Čunderle. Oproti prvému vydaniu je rozšírené o dve hry, dve štúdie a desiatky fotografií. Graficky upravili Otakar Karlas a Ján Zich. 480 strán tlačeného textu, 88 strán fotografií.