Táto kniha pohodiek vznikla na žiadosť mojich čitateľov, ktorí chcú pre svoje deti a vnúčatá radostné dni plné láskyplnej pohody. Písala som teda pohodky jasu slnka krištáľovej vody, svojmu srdcu. Pohodky slnka a vodičky sú pre všetky malé aj veľké ľudkovia. Pohodky na dobrý deň. Každá pohodka si nesie svoju básničku aj so svojím múdrom.
… Tento príbeh sa začal písať pred mnohými rokmi. Vtedy, keď bahno a kal chceli vo vode stáť a jej priezračnosť jej brať. Bolo to v čase, keď bolo slnko zahalené v šedom mraku mylnosti, nad ktorým bolo treba zvíťaziť silou lásky.
V tom čase sa zrodila vodička. Malý pramienok, ktorý bol taký maličký a priezračný, že šiel okom sotva postrehnúť. Pramienok vody bol zvedavý a veľmi rád skotačil. Keď vykukol na tento svet, začal radosťou poskakovať a rozhliadať sa do všetkých strán.
,,Jejdanánky to je krása. Ja som vodný pramienok a mám plávať, aby sa zo mňa stal silný morský prúd, až v šíry oceán."
Rozhliadol sa ešte raz a nevedel, kadiaľ sa vydať.
,,Toľko cestičiek, že neviem, po ktorej sa vydať, aby som zosilnel."
Pozrel sa nezbedníkmi na nebo s nádejou, že mu pomôže.
Uvidelo to slniečko, ktoré plávalo po nebeskej hladine a zavolalo na pramienok:
,,Vydaj sa vždy tam, kde ti bude ukazovať môj slnečný lúč. Tak sa nikdy nestratíš."…
… Z mora sa stal oceán, ktorý nikdy nie je sám. So slnkom sú večne spätí, odrazom svojim prelínať. A tak vody pramienok dokázal svojou dobrotou, poznaním a čistotou navrátiť jas slnka medzi nás…