Spomienky a obrázky zo života ľudí na šumavskej samote Březník - to malebné miesto - je právom nazývané srdcom Šumavy. Nedá sa preto čudovať, že týmto šumavským srdcom bol očarený aj sám Karel Klostermann, ktorý život v tomto odľahlom kúte Šumavy zvečnil vo svojom asi najkrajšom diele Zo sveta lesných samôt. Prvou budovou, ktorá tu bola postavená, bola drevená lesovňa, neskoršia poľovníčka. Jedinou budovou zachovanou do dnešných čias je kamenná hájovňa. Život na Březníku, hoci dnes vyzerá idylicky, bol veľmi tvrdý, predstavoval celoročnú prácu takmer bez odpočinku. Od letných mesiacov až do jesene, pokiaľ to počasie dovolilo, sa rúbalo. V zime výrub vystriedali sane, pomocou ktorých sa približovalo drevo k potokom. Pri jarnom topení sa po vode plavilo. A po ukončení plávky prišlo na rad zalesňovanie vyrúbaných plôch. Snáď aj príliš práce umožňovalo marcovým zabudnúť na odľahlosť lokality a samotu. Príbehy ľudí, ktorých osud zavial do týchto opustených a nehostinných miest, ale aj udalosti, ktoré sa na Březníku a jeho okolí odohrali, prináša táto kniha.