Publikácia predstavuje zámok v doposiaľ málo známych či zanedbávaných súvislostiach. Už nie len ako jeden z mnohých verejnosti sprístupnených hradov a zámkov u nás, ale ako objekt, ktorý mal významné postavenie v dejinách republiky a pamiatkovej starostlivosti krátko po vojne. Zoznamuje čitateľov s dobovou predstavou o letnom sídle prezidenta, osobnom vkuse Edvarda Beneša a komforte, ktorým musí byť sídlo hlavy štátu vybavené.

Zámok v Náměšti nad Oslavou, ktorý od roku 1752 vlastnil šľachtický rod Haugwitzovcov, bol skonfiškovaný na základe dekrétu Edvarda Beneša z júna 1945 a následne vybraný ako miesto určené na pobyt hlavy štátu pri cestách na Moravu. Námešťský zámok tak nadviazal na medzivojnové rezidencie zriadené prvým československým prezidentom TG Masarykom, zámok v Lánoch, zámok v Židlochoviciach na Morave a zámok v Topo?čiankach na Slovensku.

Úvodné kapitoly sa zaoberajú voľbou týchto zoštátnených šľachtických rezidencií za prezidentské sídla a ich úpravami v prospech reprezentatívneho využitia. Kniha sa ďalej venuje pamiatkovej starostlivosti v českých krajinách po druhej svetovej vojne, kedy sa tento odbor musel vyrovnať so zabezpečením skonfiškovaného majetku, vrátane veľkého množstva pamiatok. Moravské prezidentské sídlo v Židlochoviciach bolo po skončení druhej svetovej vojny nahradené práve zámkom v Náměšti nad Oslavou. Rozhodujúcimi kritériami tejto voľby bola absencia vojnových škôd na stavbách v areáli zámku, jeho výhodná geografická poloha a dostatočné ubytovacie kapacity. Obnova komplexu bola zahájená v roku 1946, ale vplyvom politických udalostí v roku 1948 nebola dokončená.
Medzi najvýznamnejšie adaptačné zásahy v prípade hlavnej zámockej budovy patrí obnova sgrafitových omietok hlavného vnútorného zámockého nádvoria a vonkajšieho južného a západného zámockého priečelia. Úpravy v interiéroch prvého poschodia západného a južného zámockého krídla spočívali v rozšírení a skvalitnení zázemia pre prezidenta, jeho rodinu a najbližší sprievod av zriadení zámockej kuchyne. Súčasťou adaptácie bolo aj doplnenie a čiastočná výmena zámockého mobiliára, a to predovšetkým zvozom predmetov zo 17 skonfiškovaných moravských zámkov a hradov.

Pozornosť je venovaná tiež nerealizovaným zákazkám na vytvorenie súdobých umeleckých diel, ktoré mali upozorňovať na reprezentatívny účel budovy. Z československých prezidentov zdržiaval na zámku iba Edvard Beneš, a to dvakrát, šestnásť dní v júli 1946 a sedemnásť dní v júni 1947. Kniha rekapituluje aj cesty Edvarda Beneša v rámci jeho pobytu na Morave a audiencie na námešťskom zámku. Adaptácia vzhľadom na svoj charakter a mieru vykonávaných prác zaujíma výnimočné miesto medzi povojnovými obnovami pamiatok. V našej modernej histórii majú okrem Pražského hradu a zámku v Lánoch špecifické postavenie iba dve stavby slúžiace najreprezentatívnejšiemu slávnostnému účelu, zámok v Židlochoviciach a zámok v Náměšti nad Oslavou.