Knihu autentických spomienok Zdeněk Svěrák rozpráva optikou sedemročného chlapca. "Aby som sa do toho vpravil, pri prechádzke ľudoprázdnym krajom som si na poľnej ceste kľakol. Mal som predsa vo svojich siedmich ôsmich rokoch tie oči, čo mám teraz, akurát boli nižšie," hovorí Svěrák. "Nie je to kronika môjho detstva ani našej rodiny, chcel som, aby to bola krásna literatúra. Autori takej literatúry nielen spomínajú na to, čo videli a počuli, ale tiež si vymýšľajú a fantazírujú, aby ich príbeh stál za reč. V knižke rozprávam o tom, ako bol malý chlapec presadený z mesta na vidiek a čo to urobilo s jeho dušou.Som to ja a nie som to ja.Je to mozaika, v ktorej sú niektoré kamienky pravé a iné pridané.Ale vy by ste nemali poznať, ktorý je ktorý ." Zdeněk Zverák