Prvý strašidelný Spießov román (1791), dejovo zasadený do doby krížových výprav do Palestíny, má dve hlavné postavy: rytiera Rudolfa z Westerburgu a zlého ducha tohto rodu, mužíčka Petra, ktorý Rudolfom nenápadne manipuluje a zvádza ho k zlým a hriem. V súlade s autorovou úvahou, že malé pochybenie na začiatku vedie k hrozným zločinom na konci, sledujeme Rudolfovu premenu z rytiera s čestnými úmyslami na zvodcu mladých dievčat a manželiek, cez klamára a podvodníka až k vrahovi, ktorý sa upíše diablovi a je za to v rámci výchovného vyznenia románu – po zásluhe potrestaný. Hoci Spieß v knihe pracuje s nadprirodzenými silami, nezaprie v sebe autora doby osvietenstva – či už v spomínanej av texte niekoľkokrát proklamovanej výchovnej tendencii, alebo v záverečnom „vysvetlení“ motivácie zloducha Petra k jeho konaniu. Po viac ako dvoch storočiach je Spießov „strašidelný“ román úsmevnou kuriozitou, avšak jeho poznatok o ďalekosiahlych následkoch drobného poklesku platí stále.