Emigrovať z Československej socialistickej republiky na Západ bolo snom snáď každého normálneho človeka v nenormálnom systéme, ktorý komunistická strana udržovala v krajine od „víťazného februára“ roku 1948 až do novembrovej revolúcie v roku 1989.
Zo železnej klietky sa dalo uniknúť niekoľkými spôsobmi, ale ani jeden nebol bez rizika. Získať cestovnú doložku od polície nebolo ľahké, a pokiaľ sa o ňu uchádzala celá rodina, väčšinou neuspela. Kto chcel odísť stoj čo stoj, musel hranice prekročiť ilegálne.
Títo odvážni cestovatelia sa najčastejšie uchyľovali do útrob osobných aj nákladných áut, rôznych plavidiel alebo vlakov. Niektorí sa snažili preplávať rieky Dunaj, Moravu alebo Dyji, iní prestrihli ostnatý drôt alebo podkopali stenu. Boli aj takí, ktorí na prerazenie hraničných závor použili autobus, tatrovku alebo autožeriav. Bohužiaľ, mnoho pokusov skončilo tragicky.
Osobitnú skupinu utečencov tvorili technicky mimoriadne zdatní jedinci. K týmto dobyvateľom železnej opony patrí slávny cyklistický pretekár Robert Hutyra s teplovzdušným balónom, Vladimír Beneš s vlastnoručne vyrobeným tankom, Ivo Žďárský s motorovým rogalom, konštruktér vrtuľníkov František Lacnak alebo vynálezca akvaskútra Nemec Bert. Všetkých týchto mužov a mnoho ďalších spájala okrem zručnosti a túžby po slobode aj viera, že na Západe uplatnia svoje nevšedné schopnosti spôsobom, akým doma nemohli.