Skalického novela i poviedky sa vyznačujú priamočiarosťou a drsnosťou, neberú si servítky voči totalitnej i demokratickej politickej reprezentácii a nešetria ani súputníkov a kamarátov. Zámerná jazyková neotesanosť, nazývajúca krivdy a nespravodlivosti pravými menami, s nádychom ostrej paródie, vyjadruje životný postoj – padni komu padni, ktorý autor v zásade po celý svoj život nezmenil.

V novele Nesnažte sa nás pochopiť nám pred očami ožíva vyprahnuté normalizačné Československo so všetkými absurdnými komunistickými symbolmi a snahou jednotlivcov z periférie neprepadnúť nihilizmu. V poviedke A bude rovnako... Skalický reflektuje rakúsky exil, slovenských papaláša a disidentov, ktorým vymenil spoločenské a politické postavenia a dostal ich tak do neobvyklých až absurdných rolí. Prostredníctvom dvoch krátkych poviedok autor zdravia rovnako svojich dlhoročných súputníkov, ktorých určité životné epizódy spracoval s humorom a nadsadením sebe vlastný.
Doteraz nepublikované práce vznikali od začiatku 70. rokov, kedy ešte odrážali autorov robotnícky postoj ponižovaného umelca, písal ich aj v rakúskom exile, kde zažil rozdiely medzi tzv. intelektuálnou elitou diaspóry a undergroundom a píše ich aj dnes z pozície sebestačného a hrdého pozorovateľa , spoločenského a kultúrneho života. Texty majú väčšinou autobiografický charakter, zrkadlia dobu z určitej perspektívy a nakoniec slúžia aj ako určitý autentický dokument. Vždy ide ale o spoveď, ktorá nezakryje skúsenosť so zlovôľou a bezmocnosťou pre Skalického generáciu typickú.

Miroslav Skalický je známy predovšetkým ako zakladateľ, textár a spevák undergroundovej skupiny Hever and Vazelína band, ktorej skladby Červený vajíčka alebo Tesilová verbež takmer zľudoveli, hoci boli za komunistického režimu zakázané a ich autor bol štátnou mocou stíhaný aj väznený.