Toma Novac, ústredná postava románu Adam a Eva (1925, Adam şi Eva), založeného na teórii o prevteľovaní duší a prvotnej jednote ženského a mužského princípu, padne za obeť žiarlivosti ruského emigranta Stepana A. Poplinského. Na smrteľnom lôžku v sanatóriu doktora Filostrata znovu prežíva všetkých svojich sedem životov, kedy bol postupne pastierom v starovekej Indii, správcom provincie v Egypte, pisárom v Babylone, rímskym jazdcom za vlády cisára Tiberia, mníchom v stredovekom Nemecku, lekárom za Veľkej francúzskej filozofia v Rumunsku dvadsiatych rokov minulého storočia. Vo všetkých prevteleniach hľadá aj za cenu neľudského telesného utrpenia ideálnu lásku, svoj ženský náprotivok, aby ich duše mohli opätovne splynúť na večnosti...
Rebreanov fantastický román, ťažiaci z odkazu romantikov a hocikedy prirovnávaný k slávnemu Tuláku po hviezdach Jacka Londona, si aj po deväťdesiatich rokoch od svojho vzniku zachoval pôvodnú sviežosť ako hold nehynúcej láske, ktorá víťazí nad smrťou a zaručuje človeku večnú mladosť.