Básnická zbierka železničiarskeho srdčiara. Pán Oldřich pracoval na ministerstve kultúry v Prahe ako vrátnik. Púšťal ľudí tam a sem. Predtým pracoval na dráhe. Jazdil s vlakmi sem a tam. Desiatky rokov. Dlhý čas strávil na Slovensku, takže tie vlaky boli medzinárodné. A nielen boli, stále sú. Vo veršoch. V tradícii, ktorá prechádza spontánne kruhmi civilizmu, romantizmu, dvorskej lyriky. Pán Oldřich niekedy spomína, inokedy sa zasní. Ľudí, miesta, reči medzi ľuďmi, pohyb medzi miestami. Raz zachytí vo veršoch konkrétny obraz, inokedy sa mu od konkrétneho obrazu rozbehne zovšeobecňujúca fantázia. A všetko dohromady to potom pripomína starý, trochu zrýchlený film. Film o jednom živote v jednom svete, v ktorom "každý má nebo / kde jazdí jeho vlak".