Akademické slobody sú čoraz viac ohrozované dusivou kultúrou konformity vo vysokoškolskom vzdelávaní, ktorá obmedzuje akademických pracovníkov, slobodu akademického myslenia i rozvoj znalostí? teda samotné základy, na ktorých sú vedecké i univerzitné inštitúcie postavené. Kedysi učenci požadovali akademické slobody, aby mohli kritizovať existujúce znalosti a hľadať nové pravdy. Aj keď dnes tradičná záľuba v rétorike akademických slobôd pretrváva, študenti aj učitelia ju kritizujú ako zastaraný a elitársky koncept a spochybňuje ju aj rad politických a intelektuálnych smerov, ako je feminizmus, kritická teória a politika identity. Táto provokatívna kniha sleduje zánik akademických slobôd v kontexte meniacich sa predstáv o účele univerzity a povahe vedenia. Autorka tvrdí, že spochybnenie tejto kultúry konformity a cenzúry a obrana akademickej slobody prejavu sú potrebné, aby bola umožnená kritika a aby intelektuálny projekt hodnotenia existujúcich znalostí a navrhovania znalostí nových bol zmysluplný. Táto kniha je výzvou a volaním do zbrane za silu akademického myslenia.