Maliarska reč Alice Kopečkovej (narodená 1969) osciluje medzi figuratívnym a abstraktným výtvarným názorom. Vo svojich maliarskych realizáciách sa dokáže uvarovať popisnosti rovnako ako literárneho prístupu zrejme pri vedomí, že fantazijné predstavy, ktoré jej ťahajú hlavou, nemožno vystihnúť slovom, ale jedine obrazom. Akokoľvek prevládajúcou témou maliarkinej tvorby je ženské telo, ktoré ju zaujíma v jeho mnohotvárnych a tiež mnohoznačných metamorfózach, nemožno prehliadnuť, že aj jej figurálne kompozície v sebe zahŕňajú obsiahlejší pohľad na svet. Krivky a objemy ženského korpusu môžu vďaka jej metaforickej optike navodiť predstavu krajiny rovnako ako v rôznych telesných zákutiach odhaliť akési svojrázne, naskrz intímne zátišie. O sklone k integrácii rôznych maliarskych žánrov vypovedajú tiež diela vyslovene krajinárske alebo tie, ktoré sa inšpirovali motívmi prírodnými a prípadne aj architektonickými, ktorých morfológia nemôže utajiť človečiu telesnosť. Fascinujú zvláštnym tajomstvom, vzťahom skladobných dominánt vnuknú dialóg ľudských bytostí. Maliarkine videnie sveta sa vymyká zmäteniu hodnôt, ktoré charakterizuje dnešné dosť chaotickú výtvarnú produkciu; jej antropomorfný sklon prejavujúci sa v prelínaní žánrov predstavuje prínos súčasnej výtvarnej kultúre. (Slovo editora J. Maliny)