Alois Nožička patrí k tým niekoľkým málo výtvarným fotografom, ktorí v českom prostredí vytvárali ku koncu päťdesiatych av prvej polovici šesťdesiatych rokov abstraktné, surrealizmom podmienené diela. Jeho vizuálny prejav je úplne ojedinelý – motívy od roku 1960 pochádzajú skoro bez výnimky zo smetísk a skládok. Jeho fotografie vykazujú konvulzívnu krásu nabitú silnou erotikou; pritom je im vlastná ako kompozičný poriadok tak vyhranená estetika. Aj vo svetovom porovnaní patrí k najoriginálnejším výtvarníkom druhej polovice 20. storočia vyjadrujúcich sa výhradne fotograficky.