Raná tvorba Aloisa Wierera (1878 - 1947) je spojená s bohémskym prostredím sústredeným okolo skupiny Jung-Prag. Osudový vplyv naň mali najmä Gustav Meyrink a Paul Leppinn. Maľoval fantastické rozprávkové motívy, z ktorých niektoré publikoval slávny nemecký časopis Jugend. Presadil sa aj ako ilustrátor, medzi najvýznamnejšie knihy patrí Zabijak Emila Zoly, Židovské piesne, Poviedky Malostranskej Jana Nerudy a Babička Boženy Nemcovej. Kreslil pre Humoristické listy, Švandu Dudáka, Malého čitateľa. Ako scénograf pracoval pre Nové nemecké divadlo v Prahe. S priateľmi VH Brunnerom a Adolfom Kašparom zdieľal vášeň pre bábkové divadlo, pre ktoré vytvoril niekoľko výprav. Po vzniku prvej republiky bol nútený prispôsobiť sa vkusu pražských Nemcov a stal sa jedným z „tvorcov“ takzvaného tretieho rokoka. Wiererovo dielo zahŕňajúce vedľa olejomalieb, kresieb, lept, litografiu a drevoryt je vhľadom do romantického sveta nemeckej Prahy, ktorý je dnes nenávratne stratený a radí ho medzi najvýznamnejších maliarov Prahy vôbec.