Keď autor pobýval v Alžíri, kde sa chystal na vydanie jeho román Najväčšej lekcie dona Quijota, napísal tam Alžírske arabesky. Nápadito aj zábavne v nich krúži na pomedzí cestopisnej reportáže, autofikcie a beletrie, inšpiráciu našiel aj v orálnom rozprávačstve. K rozhovorom s tamojšími obyvateľmi pridáva aj mikropoviedky a črty, piesňové texty či úryvky z kníh. Mozaiku spája tému jedného mesta, v ktorom autor vyhľadáva alžírsku spoločnosť a kultúru. Predstavuje rôzne obdobia, od pravekých jaskynných malieb v pohorí Tassili, cez berberskú a arabskú tradíciu, éru osmanskej a neskôr francúzskej nadvlády, až k formovaniu alžírskeho "multikultúrneho" národa. Spadajú sem aj dve bolestné udalosti 20. storočia – vojna za nezávislosť a vojna občianska. Kučera si všíma aj súčasné problémy: sociálne a rodové nerovnosti, environmentálnych otázok či vplyvu náboženstva, teda tém, ktoré rezonujú aj v slovenskom prostredí. Vďaka pohľadu z diaľky zahliadneme v nečakaných súvislostiach zblízka sami seba.