Evolúcia ľudstva je podmienená jeho kontinuálnou reprodukciou. Celú históriu človeka sprevádzajú náhodné či zámerné zásahy, ktoré rast populácie tlmia. Najstarší písomný doklad uvádzajúci antikoncepčné odporúčania je staroegyptský papyrus z Kahúnu venovaný ochoreniam ženských orgánov (okolo roku 1900 pred nl). Ako sa menil spoločenský dopyt, rozvíjali sa aj poznatky o antikoncepčných metódach.

Autor v rozsiahlej monografii podrobne mapuje, ako sa v priebehu storočí radikálne mení vzorec ľudského reprodukčného správania, aké antikoncepčné metódy as akým úspechom sa v histórii používali a dodnes používajú, a nechýba ani výhľad perspektív antikoncepcie v 21. storočí. Metódy zábrany počatia prestali byť tabu pre laickú aj odbornú verejnosť. Problematika antikoncepcie tvorí dnes jednu z hlavných súčastí gynekologickej ambulantnej praxe, základné informácie sa postupne dostávajú aj do povedomia odborníkov iných špecializácií. Antikoncepcia sa stáva vedným odborom a orientácia vo veľkom množstve metód môže robiť ťažkosti aj špecialistom.

Publikácia je určená gynekológom, praktickým lekárom a ostatným špecialistom, študentom medicíny a všetkým tým, ktorým nie sú ľahostajné možné následky sexu.