Bohato ilustrovaná, anglicko-japonská publikácia o povojnovom diele Noémi (1889-1980) a Antonína Raymondových (1888-1976) približuje čitateľom svet architektov a ich spolupracovníkov, ktorí obnovili Japonsko na troskách druhej svetovej vojny. Zaznamenané spomienky siedmich členov japonského ateliéru Raymond vykresľujú osobnosti Raymondových, komentujú ich prácu, poskytujú prehľad o každodennej prevádzke firmy a popisujú vzťahy s elitnými klientmi. Štyri rozhovory s jedným alebo viacerými spolupracovníkmi pojednávajú o Raymondových v kontexte súčasnej spoločnosti z rôznych uhlov pohľadu, napr. z pohľadu mladého dievčaťa alebo nádejného študenta architektúry. Niektoré z takmer dvoch stoviek ilustrácií sú tu publikované prvýkrát. Osobitnú pozornosť si zaslúži materiál týkajúci sa diela Noémi Raymondovej, pretože o jej diele bolo doteraz vykonaných len málo výskumov. Z mnohých predstavených projektov sa podrobnejšie venuje napríklad budove Reader's Digest v Tokiu, Hudobnému centru prefektúry Gunma alebo československému veľvyslanectvu v Tokiu. Projekt veľvyslanectva bol pre Antonína Raymonda veľmi dôležitý a svedectvo o priebehu stavby a okolnostiach, ktoré ju sprevádzali, z pohľadu japonských spolupracovníkov je unikátny. Knihu otvára štúdia Heleny Čapkovej o predvojnovom pôsobení Raymondovej firmy v Japonsku so zameraním na udržiavanie kontaktov počas druhej svetovej vojny. Uzatvára ju text Ireny Veverkovej o kontaktoch Antonína Raymonda s Československom po roku 1945.