Antonín Širůček patrí k výrazným osobnostiam výtvarného života mesta Brna a jeho dielo predstavuje tiež nezanedbateľný vklad českému umeniu druhej polovice dvadsiateho storočia. Narodil sa 31. januára 1913 v Trávniku (dnes Kladoruby) u Letovíc ako prvý syn v roľníckej rodine a podľa vtedajších zvyklostí mal prevziať starosť o hospodárstvo. Sochársky talent, ktorý inoch prejavil pomerne skoro, však jeho životnú dráhu zmenil. V rokoch 1933 až 1935 vyštudoval Odbornú keramickú školu v Prahe a hneď po jej absolutóriu bol prijatý na pražskú Akadémiu výtvarných umení do sochárskeho ateliéru profesora Bohumila Kafku, poprednej osobnosti českého novodobého sochárstva. Dielo Antonína Širůčka sa vyznačuje jednotou v rozmanitosti. Vyšiel z tradície novodobého sochárstva, ale jeho túžba objavovať nové obzory ho viedla k modernému stvárneniu rôznych podnetov aj k voľbe nielen sochárskych, ale aj kresliarskych a maliarskych prostriedkov. Jednotiacim činiteľom jeho tvorivého snaženia bolo humanistické krédo. To sa premietlo v dominantnom mieste, ktoré v tematickom repertoári jeho sôch a obrazov prislúcha témam milencov, materstva a rodiny. Posadnutosťou nájsť výtvarne účinný ekvivalent súčasného života zaujal Širůčkův odkaz v českom umení druhej polovice dvadsiateho storočia nezanedbateľné miesto.