Barry Lopez (1945-2020) cestovateľ, esejista a reportér, zhŕňa v zbierke reportáží z Arktídy dojmy zo svojich početných ciest po Arktíde v 70. a 80. rokoch, doplnené o vhľady do jej dejín. Jeho reportáže sa v rôznej miere venujú hlavne trom motívom. Predovšetkým je to krajina, jej história, život a dynamika. Druhým motívom sú ľudia, ktorí ju obývajú – tí domorodí aj novo osídlení: píše o predpokladoch života v krajine, o tradíciách, o súbore materiálnej i duchovnej kultúry. Tretím okruhom jeho pozornosti je moderná doba, kedy sa stále rýchlejším tempom menia ako krajina, tak jej obyvatelia, pred očami miznú ich vzájomné historické väzby. To všetko je doplnené o dejiny ľudského osídľovania od najstarších čias podnes, a tiež o dejiny najdôležitejších objavných ciest a stretávania sa Európanov s krajinou. Čitateľ získa aj predstavu o počiatkoch intenzívneho priemyselného využívania Arktídy (ťažba ropy a rúd) a môže ich konfrontovať so súčasným stavom krajiny a jej spolužitia s novými pomermi.
Zbierka Arktické sny (Arctic dreams) z r. 1986 dostala v USA Národnú cenu za literatúru faktu (National Book Award for Nonfiction); odvtedy získal za svoje knihy množstvo ďalších ocenení.

Barry Lopez bol pred svojou smrťou v roku 2020 považovaný, ako sa domnieval iný slávny pútnik Robert Macfarlane, za najväčšieho žijúceho spisovateľa divočiny. Jeho kniha o Arktických snoch patrí medzi klasické, neustále dotlačované tituly a to nielen pre silu a hĺbku svojho zážitku, ale aj to, že najväčšie zmeny prostredia sa dnes odohrávajú v Arktíde, ktorá zrejme v rukách drží hneď niekoľko kľúčov aj k našej klimatickej budúcnosti.