Cieľom knihy je prvýkrát ucelene predstaviť českej odbornej verejnosti jeden z prvých latinsky písaných ranne kresťanských hagiografických textov, slávne Umučenie svätých Perpetuy a Felicity (Passio sanctarum Perpetuae et Felicitatis), a najmä jeho recepciu v písomníctve ranej cirkvi, a to od doby 3. storočie po storočí piate, kedy v dielach Aurelia Augustina a jeho pokračovateľov záujem o tento spis vrcholí.

Toto rozprávanie obsahovalo rad revolučných či potenciálne podvratných prvkov, ktoré boli v rozpore s dobovými sociálnymi i teologickými konvenciami. S priebehom doby tak bola stále častejšie pociťovaná potreba normalizovať tieto aspekty pôvodného textu, vďaka ktorým síce získal svoju známosť, ale ktoré v nových dobových historických i teologických kontextoch pozvoľna prestali zodpovedať meniacemu sa ideálu svätosti. Kniha, ktorú možno na všeobecnej úrovni chápať aj ako sondu do spôsobu, ako sa v priebehu doby menil koncept svätosti ruka v ruke so zmenenou nábožensko-historickou situáciou a ako na túto zmenu reagovali cirkevné autority, je sprevádzaná českým prekladom všetkých Augustinových i pseudo-Augustinových kázanie na sviatok oboch mučeníc.