Prvá monografia pavilónu ČSSR na Expo 67 vychádza k príležitosti rovnomennej výstavy v Chebe. Martin Bernátek, Vladimíra Büngerová, Daniela Kramerová, Henrieta Moravčíková, Terézia Nekvindová, Martin Strakoš a Marta Sylvestrová sa v nej zamerali na kritické zhodnotenie československej účasti z hľadiska problematiky výstavníctva, architektúry, audiovizuálnych exponátov alebo otázky česko.
Svetová výstava v Montreale v roku 1967 bola druhou z trojice povojnových prezentácií Československa na svetových výstavách a nadviazala na iniciačný moment Expo 58 v Bruseli. Expo 67, špecifickým formátom medzi umením, architektúrou a umeleckým remeslom, predznamenáva dnešnú podobu výstavnej prevádzky svojou internacionalizáciou, spektakularitou, masovosťou a silným ukotvením v politickom, ekonomickom a spoločenskom pozadí. Názov Automat na výstavu evokuje výraznú atrakciu československého pavilónu – interaktívny biograf Kinoautomat, aj dobovú vieru v automatizáciu ako symbol moderného sveta. Predovšetkým ale slúži ako metafora pre situáciu, v ktorej naša montrealská účasť vznikala: Expo 67 sa vo svojej dobe stalo v Československu akýmsi meradlom pre kvalitné prevedenie výstavníckych expozícií, bolo však aj známkou rutinérskeho prístupu vedúceho k rozdrveniu.