„Odkiaľ ale židovská tradícia berie istotu, že trest, ktorý Izrael postihol, nie je trvalého charakteru, a že skôr alebo neskôr úplne nezanikne medzi národmi? Veď národ, zbavený prirodzených väzieb, ktoré mu poskytuje spoločne obývaná krajina, spoločný jazyk a skúšky, ktorým je vo svojej krajine vystavovaný, je v rozptýlení medzi inými národmi odsúdený na postupnú stratu identity a rozplynutie sa v prostredí, ktoré ho obklopuje." Vo svojom najnovšom eseji Avonam ("ich vina") sa rabín Efraim K.Sidon venuje téme, ktorá už viac ako sto rokov predstavuje ohnisko sváru vo vnútri tradičného judaizmu: je pre Židov z náboženského hľadiska prípustné požadovať politickú samostatnosť, alebo majú zotrvávať vo vyhnanstve, aby odčinili svoju vinu? Majú trpezlivo očakávať príchod Mesiáša, alebo majú právo urýchliť koniec diaspóry a vyjsť sebavedome v ústrety novému veku?