Rozprávanie spisovateľky Dagmar Štětinovej zoznamuje súčasníkov s jednou z obzvlášť kontroverzných postáv 19. storočia, ktorú vo vtedajších Čechách nepoznal len málokto. Tento najznámejší český lúpežník a mordyr sa nezmazateľne zapísal do diania na českosaskom pomedzí a za svojho života dokázal to, čo sa darí len výnimočne – stať sa legendou, ktorá vstupuje do kramárskych piesní i ck . tlače – a ktorému ľudia dodnes na jeho hrob v repskom kláštore kladú kvety. Pre prostý český ľud sa stal vybájanou obdobou slovenského Jánošíka; humanistické sklony „strašného lesa pána“ je však vo svetle faktov nutné brať so značnou rezervou. Beletristické poňatie, vychádzajúce z dnes už málo dostupných publikácií z obdobia prvej republiky, umožnilo autorke zamýšľať sa tiež nad vplyvom vtedy módnej „lúpežníckej literatúry“, ktorá poznamenala mnoho slávnych romantických tvorcov, a spájať časové a miestopisné nadväznosti lúpežníka Babinského a najväčšieho z našich básnikov Máchy: prvý sa narodil v Litoměřiciach a zomrel v Prahe, u druhého to bolo presne naopak. Obaja sa krajom túlali a míňali sa, obaja ovplyvnili literatúru a romanticky založené duše. Babinský rovnako ako Mácha spoznal peklo aj raj, u každého z nich však dostavili v opačnom poradí: Najväčšiemu z hriešnikov svojej doby bolo dané zomrieť ako záhradník milovaný mníškami za múrmi kláštora Boromejek a prežiť tak ľudský príbeh v pozoruhodnej plnosti…