Tak dôležitá perióda, aká prišla Slovanom, málokedy národom nadchádza. Sú na dôležitom bode, majúc ďalší osud svoj vo vlastných rukách! Buď uznajú veledôležitú príslušnosť svojho pokrvenstva, spoja sa a vytvoria jednotky zápoliace s najpokročilejšími ideami svetovými, obracajúc vlastné svoje postavenie k lepšiemu - alebo neuznajú tohto vyššieho stanoviska, prepadnú starým vášniam a budú iba prípravným materiálom pre cudzie jarmo a zotročenie.

Ak mali Slovania zvláštne osudy v dejinách, mali ich aj pamiatky po nich nájdené. Hoci vo vlastoch predkov tvorí veľkú časť starotín zachovaných a na svetlo vynesených, prisudzuje sa Slovanom z toho zo všetkého veľmi málo. Veci pôvodu slovanského strácajú sa v najrôznejších oddeleniach, chýbajúc tam, kam by prináležali. Zo sporého, kultúrneho zvyšku sa vyhlasuje väčší diel za nepravý, podvrhnutý brak.

Neklamme sa myšlienkou, že slovanoveda stojí dnes na stupni vysokom, vrcholnom, vyspelom. Nie, slovanoveda, dôležitá pre kmeň tak mohutný významu svetového, akým Slovanstvo bolo - je doteraz popoluška, útlym stromčekom, deckom sotva odrastajúcim. Hoci priekopníkmi boli veľkí duchovia vzdelania všestranného a podivuhodného, ako Dobrovský, Kollár, Šafárik, zatieňujúci výsledky svojej práce celé pokolenia - to isté časy sú chudobnejšie na úspechy a žatva ich nevalná. Nanajvýš prácne a pozvoľne dielo pokračuje.