Autor spomína na svoju službu socialistickej vlasti s láskavým a zhovievavým nadhľadom, ale napriek tomu v jeho rozprávaní prebleskuje motto: "Pakáreň zostane pakárnou..."

Nie je úplne dobré začínať vojenskú prípravu na vysokej škole v čase normalizácie otázkou, prečo máme v krajine dve armády – československú a sovietsku, keď by bohato stačila jedna – československá. Náčelník vojenskej katedry potom pochopiteľne urobí všetko pre to, aby sa dôstojnícka kariéra takého odvážlivca pribrzdila a ten si bez frčiek užil dvojročné vojny so všetkým. A najlepšie v Poprade. Autor spomína na svoju službu socialistickej vlasti s láskavým a zhovievavým nadhľadom, ale napriek tomu v jeho rozprávaní prebleskuje motto: "Pakáreň zostane pakárnou..."