Napriek tomu, že je tvorbe Bohumila Hrabala venovaná značná pozornosť, kníh, ktoré kladú dôraz na detailný rozbor jeho kľúčových literárnych diel (v predkladanej knihe to sú: Obsluhoval som anglického kráľa, Hlučná samota a raná novela Jarmilka), je ako šafranu. Takto vedená analýza môže pomôcť vymaniť Hrabala z publicistických klišé, akými sú hostinský rozprávač, pábiteľ, zapisovateľ hovorov a kronikár najrôznejších profesií. Hrabal nie je ani v najmenšom autentický zapisovateľ života, ale vášnivý spisovateľ, ktorý sa snaží v ťažkých podmienkach dozorovanej literárnej produkcie ubrániť právo na slobodu tvorby. O tom, nakoľko svojbytným, literárne rafinovaným a autonómnym spisovateľom Bohumil Hrabal bol, svedčí aj analýza lektorských posudkov z času normalizácie. Z nej je totiž zrejmé, aké je krátkozraké prehliadať túto časť Hrabalovej tvorby. Nielen že ju napísal vo svojom vrcholnom tvorivom období, navyše sa ešte len v ňom stáva autentickým spisovateľom.