Príbeh zložitého prežívania skutočnosti je zároveň takmer básnickou metaforou súčasného komplikovaného sveta. Jazmínu a Alexa spája pokus o samovraždu. Úvodný útočný a nahnevaný krik pripomenie preslávený Munchov obraz a rozprávanie postupne odkrýva príčiny uvoľnenej emócie spolu s minulosťou oboch hlavných postáv. Spoločná bolestná skúsenosť im umožňuje komunikovať cez myšlienky, predstavy a sny. Prekračujú tak hranice reálneho. Alex a Jazmína sa stretávajú v psychiatrickej liečebni, zdieľajú najbolestnejšie okamihy, ale nedokážu ich zmeniť. Hoci sa pohybujú na pôde imaginácie a prežívajú, čo sa naozaj nestalo, ich stretnutia sa rozhodne nepodobajú patetickým seansám s duchmi. Ich svet zostáva veľmi chladný a drsný rovnako ako oni sami. V súčasnej českej literatúre predstavuje Bolesť výnimočnú, pôsobivo naliehavú psychologickú prózu.