Ale, čo keď tie zázraky skutočne existujú?“ slečna Jelínková takmer vykríkla av jej hlase bolo čosi naliehavé. „Čo keď niečo také skutočne je? A čo keď sa v ľudskej duši objaví túžba po zázraku, po niečom celkom výnimočnom?“ „Ťažko povedať,“ ozval sa pán Tomášek. „Možno aj sama túžba po zázraku je takým malým zázrakom. Ak sa niečo také v ľudskej duši naozaj prebudí, potom to ukazuje na niečo vážnejšie, zásadnejšie. A možno to vypovedá niečo aj o samotnom človeku.“ „Každá vec má svoj zmysel,“ ozval sa tichým hlasom pán Tomášek av očiach mu zažiarilo. „Každá udalosť má svoj vnútorný, skrytý význam. V čase, keď daná udalosť prebieha, si ten význam často ani neuvedomujeme, pretože sme pohltení tokom času, silou tej chvíle. A väčšinou až oveľa neskôr pochopíme, čo nám to vlastne dalo. Každý, aj napríklad najmenší zážitok má svoj význam; je súčasťou onoho obrovského súkolia nášho života. Práve bez neho by tie ostatné kolieska nemohli behať. Často práve na tie malé kolieska nadväzujú kolesá oveľa väčšie, niekedy dokonca tie najdôležitejšie. Každý moment nášho života má preto v sebe svoj vnútorný zmysel, ale aj svoje poslanie. Na tom svojom zážitku som vám chcel iba ukázať, ako také príbehy často vznikajú. Väčšinou je na začiatku niečo úplne normálne, prirodzené. Lenže nejaká podivná náhoda spôsobí, že tú danú vec ľudia začnú vnímať trochu inak; ako niečo záhadné, nadprirodzené. K tomu sa niečo primyslí, pridajú sa veci z nejakej inej udalosti. Často aj úplná maličkosť sa zveličí. A zrazu sa stane, že z toho máte nejaký záhadný, tajuplný príbeh. Takže ja všetky také príbehy beriem skôr s rezervou.“