V rokoch 1675 – 1690 sa Rakúskom prevalila vlna čarodejníckych procesov, ktorá bola jednou z najväčších v Európe. Tieto procesy, ktoré prebiehali v rade miest salzburskej arcidiecézy, vstúpili do dejín pod názvom Jacklove procesy. Súdy, ktoré vyniesli viac ako 120 rozsudkov smrti, celú kauzu umelo nafúkli a démonizovali. Všetci, ktorí sa doteraz zaoberali Jacklovými procesmi, kládli dôraz predovšetkým na ich historicko-sociologické aspekty, takže vylúpnuť z tejto spleti údajov magické jadro nie je ľahké. Napriek tomu som sa o to pokúsil. Domnievam sa totiž, že nejaké magické jadro tu existovalo. V tejto svojej štúdii som sa preto zameral na analýzu okultných aspektov „fenoménu Jackl“. Téma čarodejníckych procesov je otázkou všeobecne veľmi citlivou. Nechcem sa nijako dotknúť pamiatky mnohých nevinných obetí vtedajšej justície. To, čoho sa tu chcem dotknúť, sú okultné súvislosti, ktoré dávni sudcovia pre svoje predsudky nedokázali postihnúť, a ktoré z dôvodu predsudkov úplne iného druhu unikli aj moderným bádateľom.