V deväťdesiatych rokoch 19. storočia sa v Prahe, podobne tomu bolo v Mníchove, Viedni či Berlíne, rozvinula činnosť spolku mladých umelcov, ktorý vznikol ako „secesia“ (odštiepenie) z tradičných umeleckých štruktúr. Za svoju hlavnú úlohu si určil presadzovať nové moderné umenie. Spolok výtvarných umelcov Mánes sa stal jadrom generačného zoskupovania av roku 1896 zahájil vydávanie vlastného periodika Voľné smery. Od roku 1898, kedy otvoril prvé spolkové výstavy, bol už nezabudnuteľným reprezentantom českej výtvarnej kultúry. Pre umeleckú orientáciu spolku bolo hlavným príkladom súdobé Francúzsko, pomáhajúce prekonávať lokálne nacionalistické záujmy, ale vedenie časopisu a spolku, kde vynikali výtvarný a literárny kritik FX Šalda, architekt Jan Kotěra, sochár Stanislav Sucharda a maliar Jan Preisler, sledovalo celú medzinárodnú umelec. Zápas o naplnení ideálu moderného umenia ukázal potom plný význam pojmu „secesia“, keď ďalšia generácia, nastupujúca po prelomovej výstave Edvarda Muncha v Prahe (1905), vyvolala krízu svojim príklonom k najaktuálnejšiemu kubizmu. Tento dramatický vývoj českého umenia je sledovaný ako postupné vyhraňovanie troch hlavných programových smerov: tendencia naturalisticko-impresionistickej, symbolistickej a ornamentálne dekoratívne. Realizované boli separátne, ale ich vzájomný vzťah dáva secesii hlbší umelecký zmysel a narúša všeobecné povedomie, chápajúce secesiu spravidla ako eklektický dekoratívny štýl, ktorý odznel so začiatkom 20. storočia.