Knižná štúdia sa zameriava na vzťah myslenia Friedricha Nietzscheho a Ladislava Klímu. Kriticky sa stavia k charakteristike Klímy ako "českého Nietzscheho", a to jednak v konfrontácii so skoršími výkladmi skúmaného vzťahu, najmä s poňatím slavistu Urse Heftricha, jednak porovnaním textov, v ktorých obaja filozofi vykazujú najväčšie podobnosti (Nietzschove knihy Antikrist, Genealo homo s pasážami Klímovho Veľkého romanu a autobiografickými textami). Klíma v tomto porovnaní vystupuje ako nezávislý mysliteľ, predovšetkým s ohľadom na jeho zmysel pre nízke, náuku o kontradikcionizme a (neo)kynizme. Najpodstatnejší doklad Klímovej svojbytnosti však spočíva v hľadaní zmyslu jeho myslenia pre dnešok, ktoré nie je odvoditeľné z Nietzscheho. Tu autor argumentuje okrem iného Klímovým nevšedným filozofickým štýlom.