Publikácia skúma zložité vzťahy medzi jednotlivými náboženskými, jazykovými a ideovými smermi, ktoré jednak stáli proti sebe, jednak sa prelínali v ranom českom literárnom humanizme. Rozoberá tradičný protiklad medzi latinským a národným humanizmom a pokúša sa naznačiť, že táto dichotómia má obmedzenú platnosť. Ďalej sa práca sústreďuje na literárnu, prekladateľskú a tlačiarenskú činnosť Mikuláša Konáča z Hodiškova, ktorá slúži ako príklad komplexných síl stretávajúcich sa v dobovej slovesnosti a zároveň ako dôkaz problematičnosti spomínaného protikladu.