Tibet vždy predstavoval neznámu a tajomstvom opradenú krajinu, ktorá skrýva svoje tajomstvá za hradbou neprístupných hôr. Povedomie o jeho existencii sa do Európy dostalo až v stredoveku, ale živé svedectvo o tejto krajine s jej tradičnou kultúrou, náboženstvom a zvykmi bolo podané až koncom 19. storočia. Jedným z nich je aj cestopisný príbeh mladého ruského etnografa, ktorý navštívil Tibet na prelome 19. a 20. veku. Vo svojej knihe líči ťažkú, dobrodružnú cestu do tejto krajiny a jej pamätihodnosti a samozrejme si všíma tunajšie zvyky, náboženstvo a jeho hierarchiu i životný štýl tunajších ľudí. Osobitnú pozornosť venuje tibetskému stredobodu Lhasa. Je to vlastne posledné svedectvo o starom Tibete, ktorý práve vstupoval do svojej menej šťastnej periódy.