Publikácia sa zaoberá formovaním programovo slovenskej výtvarnej moderny v období prvej Československej republiky (1918-1938) v kontexte oficiálnej ideológie čechoslovakizmu a vo vzťahu k českému výtvarnému umeniu. Pre mnohých umelcov, teoretikov a historikov umenia na území Slovenska, ktorí ako súčasť inteligencie cítili povinnosť v novo sformovanom štáte vytvárať a potvrdzovať národnú identitu prostredníctvom umenia, bolo hľadanie slovenskosti v umení zásadné. Toto hľadanie bolo ovplyvnené charakterom česko-slovenských kultúrnych vzťahov, vzájomnými nedorozumeniami a stereotypmi. Podoby slovenského modernizmu sa utvárali v úzkej väzbe na českú modernu a zároveň ako rezistencia voči nej. V tomto zmysle môžeme zdôrazňovanie slovenskosti vo výtvarnom umení, a to aj dôrazom na námet, považovať za snahu nesplynúť umelecky s prúdom českej moderny. Táto štúdia tak sleduje, akým spôsobom sa konštruuje národná identita prostredníctvom výtvarného umenia a akú úlohu pri tom zohráva širšie kultúrne a politické pozadie umeleckej prevádzky.