V roku 1981 spísal Pavel Taussig pre svojho staršieho syna k jeho jedenástym narodeninám svoj životopis. To preto, že aj jemu bolo jedenásť, keď sa ocitol v Osvienčime. Potom prežil ešte tábory Mauthausen, Melk a Gunskirchen a pochod smrti. Pri popisovaní zážitkov použil iba svoje vlastné zápisky. Písal si denník a zážitky od zatknutia cez koncentráky do oslobodenia tak, ako ich mal v čerstvej pamäti. S nikým sa pritom o nich nebavil, písaním si krátil dlhú chvíľu v nemocniciach v Rakúsku, keď bol ešte presvedčený, že ani jeden z rodičov vojnu neprežil. Postupne potom Pavel Taussig text doplnil o poznámky, dokumenty vystavené v koncentračných táboroch a tesne po oslobodení aj o prepis pôvodného denníka, ktorý písal od 4. mája 1945 do 27. 7. 1945.