Autor sa nijako netají snahou čitateľov provokovať – u tých, čo sa obávajú o budúcnosť Európy, vyvolať pocit spolupatričnosti, ostatných potom popudiť. Príbeh sa odohráva v nie príliš vzdialenej budúcnosti druhej polovice 21. storočia, keď Európu, rozvrátenú a oslabenú mnohoročnú, ale neúspešnú snahu o klimatickú záchranu planéty, okupuje čínska armáda pod zámienkou humanitárnej misie. V úvodnej poviedke môžete sledovať komunitu hašterivých seniorov, ktorí pred čínskym Veľkým bratom utiekli do brdských lesov, aby v karavanovej kolónii urvali zo života, čo sa ešte dá. Lenže všetko nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá, nie všetci seniori sú ľudia, nie všetci chcú v kľude dožiť čo najďalej od „Číniakov“, pretože aj tu prebieha jedna z úrovní čínskej hry. Nadväzujúci román sa odohráva asi o desať rokov neskôr. Ani v ňom nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá. Pátra poručík pražskej kriminálky Filip Frýdl po sériovom vrahovi, alebo je sám vyšetrovaný? Nie je vlastne len hracím kameňom vo vyššej úrovni čínskej hry? Je plavba proti prúdu Vltavy na juh Čiech, kde ľudia radšej žijú v Zóne, na území zasiahnutom rádioaktívnym spadom po výbuchu temelínskej jadrovej elektrárne, a riskujú následky choroby z ožiarenia a život v zmutovanej prírode, než aby sa podvolili čínskemu poriadku, iba útekom pred pre ? Na všetky otázky odpovedá autor až v samom závere svojej dystopie, kde sa ukáže, že ani cieľ cesty nie je skutočným cieľom, avšak bránou k prekvapivej a oveľa dlhšej ceste.