Zachytiť dvetisíc rokov jednej literatúry v ukážkach a vytvoriť relevantnú panorámu nie je nikdy ľahké; každý výber je osobný a zjednodušujúce. Aj napriek pokusom o definíciu kánonu je možné zostaviť mnoho paralelných literárnych svetov a jednotlivé diela sa v nich ani nemusia opakovať. Literatúru môžeme vnímať v širokom i úzkom zmysle, teda ako všetko, čo bolo napísané a je pre danú dobu a spoločnosť podstatné, alebo zúžiť ju na to, čo sa najviac čítalo a predávalo, teda na produktívnu či konzumnú literatúru.
Čítanka klasickej kórejskej literatúry poskytuje záujemcom o kórejskú kultúru rámce a vodítka pri orientácii v labyrinte tamojšieho písomníctva, vinúceho sa pätnástimi storočiami, dynastiami, módami, dobovými a nadčasovými žánrami a autormi. Je to aj pokus o plnšiu perspektívu kórejskej literatúry, ktorá bola u nás dlho predstavovaná skôr nižšími formami zábavnej prózy, čo vyplývalo z modernej definície toho, čo znamená byť národná.